Včelí jed čiže apisin či apitoxin je bezfarebná tekutina, ktorá je horkokyslá a má jemnú aromatickú vôňu, ktorú pripomína med. Po vysušení vzniká biela kryštalická látka, ktorá sa používa v apiterapii, pre kozmetické a ďalšie účely.
V malých dávkach je veľmi cennou prísadou, ale vo veľkých dávkach môže spôsobiť vážne zdravotné problémy aj smrť. U zdravého jedinca je však táto hranica pomerne vysoká – muž by musel dostať 700 až 1 000 bodnutí, žena o niečo menej a dieťa zhruba 90 bodnutí. Výnimku samozrejme tvoria alergici na apitoxin, ktorých je v populácii približne 1%.
So včelím jedom sa veľmi dobre pracuje – ak ho necháme vyschnúť, skryštalizuje do modrosivých kryštálikov a stratí svoju medovú vôňu. Je však termostabilný, preto ani pri zahriatí na 100 stupňov Celzia nestratí svoje vlastnosti. Účinky včelieho jedu sa nestratia ani pri zmrznutí, rozpustení vo vode, vysušení alebo napríklad vmiešaní do mastí.
Ako vzniká včelí jed
Včelí jed je sekrétom jedovej žľazy včiel robotníc. Zhromažďuje sa v jedovom vačku, odkiaľ putuje do žihadla a odtiaľ potom na miesto bodnutia.
Žihadlo s jedovým vačkom
Žihadlo s jedovou náplňou včelám slúži k obrane úľa – medných zásob, lariev a celého včelstva. Bodnutie má vyvolať u protivníka čo najviac negatívny zážitok, aby si to zapamätal a nevracal sa. Keby sa včely takto nebránili tak by si všetci chodili do úľa ako do obchodu. Bodajúca včela navyše vyšle pomocou feromónov poplašnú správu, ktorá privolá na pomoc ďalšie strážiace včely.
Žihadlo však paradoxne vlastnia len “dievčatá” robotnice, a nie “chlapci” trúdovia, u ktorých by sme to v ľudskom svete očakávali omnoho skôr. Žihadlo má inak tiež včelia kráľovná, ale tá ho používa len pri súboji so sokyňou (pretože kráľovnino žihadlo nemá protiháčik, po bodnutí nezahynie ako robotnice) a zároveň jej slúži ako kladielko vajíčok.
Prvá pomoc pri včelom bodnutí
Včelí jed, ktorý sa dostane pri vpichu žihadla do tela, spôsobí popraskanie bunkových membrán, stimuluje syntézu prostaglandínov a vyvolá v mieste vpichu zápalový proces. V mieste vpichu pozorujeme u človeka začervenanie pokožky a opuch. Vyšší počet žihadiel má vplyv aj na dýchanie a nervový systém.
Keď včela bodne, vytrhne sa jej žihadlo zo zadočku spoločne s jedovým vačkom a niektorými svaly. Žihadlo totiž obsahuje spätné háčiky, ktoré nedovolí žihadlo vytiahnuť. Ak netrpíte alergiou na včelie bodnutie, nemalo by vám jedno či dve žihadlá ublížiť.
Žihadlo vytrhnuté aj s vnútornosťami
Žihadlo by ste však mali z rany čo najskôr odstrániť, pretože svalstvo na jedovatom vačku stále pracuje a do rany postupne “pumpuje” jed. Následne miesto vpichu potrite alkoholom či propolisom, octom, cibuľou, mydlom, alebo obyčajnú hlinou (ideálne vlhkú), ktorú máte vonku prakticky neustále na dosah. Odporúča sa postihnuté miesto schladiť ľadom, aby ste spomalili vstrebávanie jedu a prípadnú prudkú reakciu. Osvedčený spôsob je tiež potrieť postihnuté miesto medom. Alergici by potom mali užiť antihistaminiká.
A ako spoznať alergiu? Najzákladnejšia poučka, kolujúca medzi včelármi znie: Opuch do vzdialenosti maximálne dvoch kĺbov od miesta bodnutia je v poriadku a jedná sa skôr o bežnú reakciu. Ak je opuch väčší, bohužiaľ sa jedná o alergiu na včelí jed. Reakcia a riziká pri včelím bodnutie aj témy, ako upokojiť včelie bodnutie, ale aj ako mu predchádzať, sme dôkladne rozobrali v článku Prvá pomoc pri včelím bodnutie.(čoskoro dostupné)
Zloženie a pôsobenie včelieho jedu
“Včelí jed je zložitou zmesou rôznych chemických látok. Čerstvo získaný obsahuje až 88% vody. Svojou podstatou sa podobá hadiemu jedu.
Najväčší zložkou jedu (asi 60% sušiny) tvoria bielkoviny, z ktorých takmer polovica pripadá na melittin (peptid zložený z 26 aminokyselín). Ten poškodzuje bunkové štruktúry a rozkladá krvinky – má teda zreteľne toxický a hemolytický efekt. Rozrušuje teda bunky a uvoľňuje z nich histamín a serotonín.
Sušený včelí jed
Ďalším významným polypeptidov je apamin, zložený z 18 aminokyselín, z ktorých hlavné je cystín. Je obávanou neurotickou zložkou. V malom množstve excituje (dráždi) bunky centrálnej nervovej sústavy, vo veľkom môže spôsobiť aj nekrózy mozgového tkaniva. MCD peptid (masť cell degranulating) z 22 aminokyselín uvoľňuje histamín a spôsobuje dilatáciu (rozšírenie) krvných kapilár, kontrakciu hladkých svalov a opuchy.
Z enzýmov sú obsiahnuté hlavne fosfolipázy A a B a hyaluronidáza, majú hemolitická efekt. Fosfolipáza A spôsobuje rozpad červených krviniek, hyaluronidáza spolupôsobí pri rozpade tkanív. Sušina jedu ďalej obsahuje lipidy, prchavé látky, hormóny histamín, dopamín a noradrenalín a tiež jednotlivé prvky ako meď, sodík, horčík, vápnik, fosfor a síru. Z cukrov je vo včeľom jedu obsiahnutá glukóza a fruktóza. “1
Všetky zložky apisinu navzájom posilňujú svoje účinky, sú teda v tzv. Synergii. Spôsobujú rýchlu paralýzu a pohybové ochrnutie, pretože pôsobia na nervovú sústavu. Jed sa rýchlo dostáva do obehového systému a znižuje krvný tlak, rozkladá červené krvinky a pôsobí aj na dýchaciu sústavu.
Účinky včelieho jedu
Apisin má podľa Štefana Demeter “protizápalové vlastnosti, ničí baktérie, lieči epilepsiu a roztrúsenú sklerózu, znižuje krvný tlak, pomáha pri chronickej bolesti, zaháňa migrénu, reuma, zvyšuje odolnosť tkanív pred škodlivým žiarením. V lekárstve je využívaný pri zápalových reumatických procesoch, zápaloch kĺbov, šľachových systémov, chronických bolestiach chrbta, neuralgiu trojklaného nervu, poruchách pohybového aparátu, na desenzibilizačnú liečbu, proti nežiaducim reakciám. Aplikuje sa vo forme mastí, inhaláciou, vpichom živou včelou, injekčne. “2
Zoznam účinkov včelieho jedu na ľudský organizmus uvádza vo svojej publikácii Apiterapie: Liečenie včelími produkty:
- “Po aplikácii postihuje včelí jed malé nervové zakončenia nachádzajúce sa v ľudskej koži a vo vnútri tela, čím stimuluje krvný obeh a metabolizmus organizmu tak, že sa rozširujú drobné cievy a vlásočnicové systém okolo dôležitých orgánov ako sú srdce, mozog, dýchacie aparát, pečeň a ďalšie
- Umožňuje telu obnoviť normálne funkcie všetkých tkanív, čím výrazne znižuje hladinu cholesterolu.
- Zlepšuje funkciu kostnej drene pre tvorbu červených krviniek.
- Znižuje zrážanlivosť krvi, čo je veľmi dôležité pre prevenciu infarktu myokardu a cievnej mozgovej príhody.
- Zvyšuje rozpustnosť močových kameňov.
- Peptid adopanin, jedna zo zložiek včelieho jedu, má analgetický účinok.
- Zabraňuje adhéziu červených krviniek a tým sa podieľa na prevencii a liečbe trombózy.
- Má pozitívny vplyv na zlepšenie spánku a chuti do jedla.
- Včelím jedom sa lieči artritída (reumatoidná artritída – RA, chronické zápalové ochorenie, ktoré postihuje predovšetkým kĺby, svaly, šľachy, ale niekedy aj iné orgány a systémy, predovšetkým pľúca, cievy, srdce, oči či nervový systém).
- Lieči reumu, pri reumatických bolestiach je výborným analgetikom, rozpúšťa usadeniny v mieste zanietenom v dôsledku reumy a tým napomáha ich vyplavovaniu a obnovenie funkcií.
- Významne pomáha pri bolestiach chrbta, má analgetický a protizápalový efekt, uvoľňuje spazmy postihnutého svalstva.
- Podporuje liečenie ochorení kože.
- Pomáha pri liečení sklerózy a roztrúsenej sklerózy.
- Pomáha pri liečbe boreliózy.
- Pomáha pri liečbe syndrómu chronickej únavy.
- Využíva sa pri liečbe neuralgia trojklaného nervu.
- Využíva sa pri poruchách pohybového aparátu (všeobecne).
- Lieči kožné indikácie: všetky edém alergického alebo zápalového pôvodu sa zlepšujú aplikáciou včelieho jedu.
- Včelí jed zvyšuje odolnosť tkanív pred škodlivým žiarením.
- Včelí jed pôsobí ako lokálne anestetikum.
- Urýchľuje metabolizmus: stimuluje rôzne metabolické procesy, ako je kostný metabolizmus (urýchľuje zrastanie zlomenín), zvyšuje prísun kyslíka a poskytuje organizmu potrebné teplo.
- Zvyšuje odstránenie nahromadených toxínov v organizme.
- Včelí jed značne zvyšuje peristaltický pohyb tráviaceho traktu.
- Inhibuje (spomaľuje) opuchy a bolesti, obsahuje polypeptid s protizápalovou aktivitou (100x vyššia ako hydrokortizón).
- Zlepšuje funkcie pečene, mozgovú činnosť, lieči postihnutia myokardu.
- Je to veľmi účinná ochrana proti rádioaktivite, čím môže významne slúžiť k ochrane proti ožiareniu pri liečbe rakoviny.
- Znižuje obsah bielkovín v krvnej plazme, a tým zvyšuje priepustnosť ciev.
- Má antiarytmické vlastnosti, odstraňuje arytmiu
- Pri liečbe ochorení sa netvorí protilátky proti samotnému včeliemu jedu ako takému, a preto si naň ľudské telo nezvykne. Preto opakované bodnutie alebo injekcie so včelím jedom sú v organizme stále účinnejšie.
- Včelí jed je najúčinnejšia známa antibiotická látka.
- Antibakteriálne vlastnosti včelieho jedu účinkujú proti rôznym mikroorganizmom: streptokokom, stafylokokom, E. Coli, pôvodcom záškrtu, tuberkulózy a ďalším.
- Včelí jed urýchľuje procesy obnovy v postihnutých oblastiach mozgu u Parkinsonovej choroby tým, že obnovuje normálny prenos nervových impulzov. Včelí jed pôsobí tiež ako tonikum n krvné cievy v mozgu, zlepšuje prietok krvi do nervových buniek, znižuje viskozitu krvi a tak pôsobí preventívne proti tvorbe trombózy (mozgovej príhody).
- Včelí jed je vysoko účinný pri liečení dny. Jeho účinnosť podporuje unikátne zloženie včelieho jedu, obsahuje viac ako 50 biologicky aktívnych látok, ktoré majú osobitné protizápalové pôsobenie (melitin), ako analgetikum (adolapin), peptid apamin tonizuje nervový systém tým, že sa rýchlo znižuje zápal, zmierňuje sa aj bolesť a obnovuje sa rozsah pohybu v postihnutom kĺbe. “3
Tu uvedený zoznam nie je kompletný, v knihe Apiterapie: Liečenie včelími produktmi si môžete prejsť celý zoznam účinkov apitoxinu, čítajúci 54 položiek.
História využívanie včelieho jedu
Podľa dochovaných záznamov bol včelí jed využívaný v lekárstve už v starom Egypte, Grécku a Ríme a v arabských krajoch. Z neskoršej histórie je známe, že napríklad Karol Veľký a neskôr tiež Ivan Hrozný sa pri liečení dny spoliehali na liečivú silu včelích žihadiel. Využitie včelieho jedu v ľudovom liečiteľstve bolo založené na náhodných skúsenostiach a následnom pozorovaní. Bolo odpozorované, že ľudia, venujúci sa včelárstvo, žijú dlhšie a menej trpia dnou a reumatizmom.
Osobná skúsenosť s účinkami včelieho jedu napokon viedla k vzniku apiterapie. Jej zakladateľom bol MUDr. Filip Terč (býva uvádzaný aj ako Philipp Tertsch či Filip Tertsch, pretože jeho otcom bol Nemec a matkou Češka). Terč bol reumatikov a trpel intenzívnymi bolesťami kĺbov. Jedného dňa v roku 1868 ho dobodal niekoľko včiel a k jeho prekvapenie od tohto okamihu jeho bolesti začali postupne miznúť a svaly sa začali znova hýbať.
Táto osobná skúsenosť na neho veľmi zapôsobila. Obdobný pokus potom vykonal na svojich 650 pacientoch, 593 z nich vykázali zmeny k lepšiemu. A apiterapia bola na svete! Potom sa apiterapii začal venovať cielene a svoje skúsenosti uverejnil v roku 1888 v knihe Über merkwürdige Beziehung des Bienenstiches zum Rheumatismus (O vzťahu včelieho bodnutia k reumatizmu) .4
Terapia včelím jedom
Liečenie včelím jedom je jedna z foriem apiterapie, ktorá vyžaduje odborné znalosti a vstupné testy pacienta. Liečenie včelími žihadlami stanovuje apiterapeut na základe výsledkov vstupných vyšetrení a alergologických testov.
Apiterapii se venuje kniha Léčení včelími produkty od Ing. Štefana Demetera, CSc.
Podľa Štefana Demeter “sa použitia včelieho jedu úspešne osvedčilo najmä u týchto chorôb: reumatoidná artritída, dna, osteoartróza, butzitida (zápal mazového vačku), zápal šliach, post herpetická neuralgia, pásový opar, skleróza multiplex, fibromyalgia, chronický únavový syndróm, kŕčové žily . “5
Terapia včelím jedom má veľmi dobré výsledky, avšak vždy je nutné, aby ju viedol špecializovaný odborník, teda apiterapeut.
Pozor! “Včelím jedom nesmie byť liečený chorý trpiaci alergiou na včelí jed, ťažkou srdcovou vadou, ťažkými zápaly obličiek a diabetici.” 6
Aplikácia včelieho jedu
Pamätajte, že akúkoľvek riadenú aplikáciu včelieho jedu musí vykonávať skúsený lekár, ideálne potom priamo apiterapeut. Určite neodporúčame, aby ktokoľvek so včelím bodnutím experimentoval bez odborného dohľadu.
Včelí jed sa aplikuje priamo v prírodnej forme, teda metódou bodnutie žihadlá včelami na konkrétne miesto, alebo nepriamo, napríklad masážou kože prípravkom so včelím jedom alebo akupunktúrou. Bezbolestným riešením sú masti s obsahom apitoxinu, majú však zhruba o tretinu nižší účinok.
Liečenie včelím jedom však nie je záležitosť nová, ale skôr metóda tradičné. To dokladajú aj poznatky B. Handle z knihy Včelie produkty v lekárstve, v ktorej nájdete o základoch apiterapie viac informácií.
“Z lekárskej praxe je známe mnoho prípadov väčšie alebo menšie reakcie na rôzny počet bodnutie. Stal sa dokonca prípad, že sedemnásťročný chlapec postihnutý stuhnuté bol ťažko dobodaných včelami o počte cca 400 žihadiel. Taká dávka je prakticky smrteľná. Chlapec však bol po niekoľkých dňoch v poriadku, a navyše kĺbový reumatismus, prejavujúce sa v takej miere, že skoro chodil o barlách, ako zázrakom po bodnutí zmizol a chlapec bol zdravý. “7
Nezabudnite! So včelím jedom radšej sami neexperimentujte. Pokiaľ chcete benefity včelieho jedu vyskúšať, nájdite si skúseného apiterapeuta a podstúpte profesionálnu apiterapiu
Využitie včelieho jedu v kozmetike
Apisin nachádza početné využitie aj v kozmetike, ktorá má pomáhať na celý rad problémov, ako sú problémy pleti, bolestivosť niektorých miest a pod.
Kórejská štúdie na tému včelieho jedu a jeho spojitosti s vyhladzovaním vrások bola vykonaná na 22 ženách vo veku 30 až 49 rokov. V štúdii sa zistilo, že vďaka použitiu aj veľmi nízke koncentrácie na pleť došlo k zmenšeniu oblasti, kde sa vrásky pôvodne vyskytovali, znížil sa ich celkový počet a dokonca došlo aj k ich vyhladenie (znížila sa ich hĺbka).
Tento efekt bol viditeľný aj na pohľad, a to po aplikácii včelieho jedu po dobu 8 týždňov. Vedci zistili, že pri kontakte s pokožkou má včelí jed bakteriostatický (tlmí rast a množenie organizmov, podobne ako antibiotiká) a protizápalový účinok, čo pomohlo v prípade problematickej pleti s akné. Zaujímavé tiež je, že pri štúdii nedošlo k žiadnej reakcii v podobe podráždenia pri ani po aplikácii včelieho jedu.8
Pri získavaní apisinu včielky neumierajú
V bežnom prípade včela bodne a pri bodnutí sa jej vytrhne zadoček spoločne s jedovým vačkom a niektorými svalmi. Žihadlo totiž obsahuje spätné háčiky, ktoré nedovolia vytiahnuť ho, a tak zostáva v útočníkovi. Po bodnutí a vytrhnutí zostáva živým orgánom, ďalej pracuje a pumpuje do rany apitoxin.
To samozrejme neplatí vždy, napríklad pri strete s osou včela bodne a svoje žihadlo zase vytiahne, takže nezahynie. Dôvodom je veľmi mäkká tkanivo osích (a iných) tiel. Na základe tohto zistenia využívajú niektorí apiterapeuti špeciálnu mriežku, ktorá zabraňuje vytrhnutiu žihadla. Takže aj keď včela pichne (cez mriežku), žihadlo jej zostáva v zadočku a prežije.
Ak si lámete hlavu nad tým, ako získavame potrebné množstvo včelieho jedu na výrobu našich produktov, nemusíte sa báť, včelám pri tom neubližujú. Pri zbere apisinu naopak využívame vyššie uvedenú odolnosť žihadla proti vytrhnutiu, preto včely neuhynú.
Včely prebiehajú cez sklo, na ktorom je mikroténová fólia. Na fólii je natiahnutý drôtik, do ktorého je premietaný slabý elektrických prúd, ktorý včely dráždi. Včela potom pichne, zanechá kvapôčku jedu na skle, ale tenká fólia jej nezabráni vo vytiahnutí žihadla. Kvôli jedu pre naše produkty teda žiadna včela neumrela.
1 Trojan, Aleš: Včelí produkty ve výživě a lékařství; Brno, 2005; Bakalářská práce. Masarykova univerzita v Brně, Fakulta sportovních studií, Katedra sportovní medicíny a zdravotní tělesné výchovy; str. 49
2 Ing. Štefan Demeter, CSc.: Apiterapie: Léčení včelími produkty; Vydala Mgr. Andrea Lenochová, Olomouc, 2015, str. 149 – 150; ISBN 978-80-87274-27-9
3 Ing. Štefan Demeter, CSc.: Apiterapie: Léčení včelími produkty; Vydala Mgr. Andrea Lenochová, Olomouc, 2015, str. 132–135; ISBN 978-80-87274-27-9
4 CUTÁKOVÁ, Zdeňka: Dr. Philipp Terč, zakladatel moderní apiterapie; Moderní včelař. 2014, čís. 1, s. 28
5 Ing. Štefan Demeter, CSc.: Apiterapie: Léčení včelími produkty; Vydala Mgr. Andrea Lenochová, Olomouc, 2015, str. 143 – 148; ISBN 978-80-87274-27-9
6 MUDr. J. Stoklasa: Včelí produkty ve výživě, lékařství, farmacii a kosmetice; Státní zemědělské nakladatelství, Praha, 1975, str. 128; ISBN neuvedeno
7 MUDr. Bohuslav Handl: Včelí produkty v lékařství: Jejich význam při léčení nemocí nervových, žaludečních, reumatických, srdečních, kožních, jater, žlučníku, astma, sklerose aj.; Blansko: Základní organizace včelařů a zdravotní osvěta, 1971, str. 11
8 SANG Mi Han, IN Phyo Hong, SOON Ok Woo,SUNG Nam Chun,KWAN Kyu Park, YOUNG Mee Nicholls, SOK Cheon Pak: The beneficial effects of honeybee-venom serum on facial wrinkles in humans [online]; Clinical Interventions in Aging, 2015, č. 10. 1587–1592. [cit. 23. 7. 2019]; Dostupné
článok preložený z pôvodného článku na www.pleva.cz
Najnovšie komentáre