Včelí vosk je základným materiálom pre stavbu plástov. Vzniká v špeciálnych orgánoch v zadočku včiel a predtým bol pre ľudí prakticky nenahraditeľný. Dodnes pre neho máme veľa možností využitia a to nielen v kozmetike.
Vyrábali z neho sviece – svoj jediný zdroj svetla v noci, využívali ho na utesňovanie, voskovali ním rôzne predmety a chránil ich pred vlhkom. Dnes už včelí vosk také funkcie neplní – používa sa ako prísada prírodnej kozmetiky, v pernikárstve, ale aj v gastronómii. Vyrábajú sa z neho účinné bylinné masti a krémy, slúži na prevenciu ochorení dutiny ústnej alebo ho môžete využiť ako diétne alternatívu tuku a pripraviť si na ňom napríklad palacinky alebo vajíčka.
Včelí vosk je metabolický produkt včiel
Včelí vosk vylučujú mladší včely robotnice. U čerstvo vyliahnutých včiel nie je voskotvorná žľaza úplne vyvinutá, vosk produkujú včely vo veku 12 – 18 dní. Voskotvorné žľazy sú umiestnené na treťom, štvrtom, piatom a šiestom zadočková článku, na každom článku sa nachádzajú dve, takže robotnice ich má dokopy osem. Matky a trúdovia voskotvorné žľazy nemajú vôbec.
Žľazový sekrét po vylúčení tuhne a veľmi rýchlo sa zmení na biele voskové šupinky. Včely visiace v strapci si ich vzájomne zbierajú zo zadočkov a spracúvajú hryzadlami. Pridajú k nim sekrét, vďaka ktorému má vosk svoju vláčnu a plastickú konzistenciu. Po tejto úprave z neho začínajú stavať plástu. Včelí vosk vzniká metabolickou premenou – prestavbou cukrov a peľu v tráviacom a voskotvorném ústrojenstvo včiel.
K výrobe 1 kg vosku potrebujú včely približne 3,5 kg medu (niektoré zdroje uvádzajú aj 2,8 kg) a 50 g peľu.
Farba vosku zodpovedá potrave včiel
Včelí vosk je žltkastá hmota charakteristickej vône spojená s medom. Panenský vosk je biely alebo jemnučko žltkastý. Do vosku sa však peľovými zrnami, ktoré tvoria potravu včiel, dostávajú ďalšie farbivá. Farba včelieho vosku tak veľmi závisí na oblasti, kde dané včelstvo žije.
Silne vosk farbí peľ zo slnečnice, maku a púpavy – vosky z oblastí s veľkým výskytom týchto rastlín mávajú jasne žltú farbu. Existujú aj rastliny, ktoré vosk nezafarbujú vôbec, napríklad ľan a lucerna. Na Kube či v oblasti Karibiku má vosk veľmi špecifickú tmavú farbu, ktorá je daná peľom z tabaku. Vosk z Južnej Ameriky a rovníkovej Afriky býva tiež veľmi tmavý. Snáď najrozličnejšie farebnosť majú európske a severoamerické vosky – vďaka rôznorodé flóre mávajú rad farieb od svetlo žltej až po tmavo hnedú.
Zloženie včelieho vosku
Včelí vosk je pomerne zložitá zmes uhľovodíkov, esterov vyšších mastných kyselín s vyššími alkoholmi, voľných mastných kyselín, sterolov, farbív a aromatických látok. Obsahuje viac ako 15 zložitých zlúčenín a u rôznych včelstiev má aj odlišné zloženie – iné je zloženie vosku bezžihadlových včiel, vosku čmeliakov, vosku z diela divých včiel, vosku z prirodzených dutín a vosku stavaného v úli na deliacich plochách.
Včelárstvo je známe už z doby 3 600 rokov pred Kristom. V Egypte sa včelarilo v hlinených rúrach, z ktorých po vyfajčení včiel získavali vosk a med. Takmer všetky včelstvá patrili panovníkovi a profesionálni včelári odvádzali horibilné dane.
Z najstarších egyptských čias pochádza aj povesť o mystickom využití včelieho vosku. Obsahuje ju tzv. Westcarov papyrus a rozpráva o ťažkostiach dvorného učenca Vabaoné. Ten mal problémy so svojou nevernú ženou, ktorá posielala drahé darčeky akémusi mešťanovi. Vabaoné vytvoril malú voskovú sošku krokodíla, vhodil ju do záhradného bazéna a krokodíl ožil. Vyrástol do štvormetrovej veľkosti a jeho nevernú ženu zožral ako malinu. Po takejto desiate sa stal opäť malou a neškodnou soškou.
Vosk ako základný konštrukčný materiál
Včelí vosk je základným stavebným materiálom pre výrobu včelích plástov (čiže voštiny či súše). Včely ho produkujú voskotvornými žľazami vo forme maličkých voskových šupiniek. Tie k sebe robotnice zlepujú jednu po druhej a stavajú z nich plásty. Na 1 kg vosku je potreba 1,25 milióna malých voskových šupiniek. Tieto ploché oválky majú veľkosť 1 mm a váži okolo 0,8 mg.
Včelí plásty majú absolútne unikátne fyzikálne vlastnosti, ktoré nie je možné umelo napodobniť. Vo včelstve majú význam dokonca aj pre komunikáciu včiel, a to vďaka svojej tepelnej izolácii a tepelnej rozťažnosti vosku.
Dokonalá včelia geometria
Geometrická dokonalosť včiel udivovala človeka už od pradávna – pravidelné šesťuholníky sú z hľadiska riešenia využitia priestoru úplne unikátne, majú obrovský úložný objem, pevnosť, a pritom relatívne nízku spotrebu materiálu. Matematici by sa zrejme zhodli, že žiadne výhodnejšie riešenie neexistuje.
Plástu sú postavené tak, aby z čo najmenšieho množstva materiálu vznikla čo najväčšie a najodolnejšie konštrukcie. Včely prišli na riešenie, ktoré by len ťažko niekto vymyslel – pravidelný šesťuholník tvorí pevnú a silnú štruktúru, aj keď jeho steny sú naozaj tenučké. Veľkou výhodou je aj to, že k sebe steny dokonale priliehajú tak, že medzi nimi nevznikajú vôbec žiadne medzery či škáry.
Pozrite sa na úžasné video, v ktorom sa dozviete, prečo včely majú rady šesťuholníky:
Ľudia sa v tomto ohľade od včiel inšpirovali a začali podobnú štruktúru tiež používať – narazíme na ne všade tam, kde je potrebné ľahká a odolná konštrukcia. Konštrukciou včelieho hniezda sa inšpirujú súčiastky lietadiel, vrtuľníkov, áut alebo lodí. Opisujú z neho nosnej steny domov, police, dvere, snowboardy alebo surfové dosky. Plást je skrátka prírodou preverené riešenie, ktoré využíva nejeden inžinier a konštruktér.
Využitie plástov
Kým na nové bielučké plásty je radosť pozerať, staršie tmavé až čierne plásty už je nevhodné používať. Preto ich včelári vytavujú, vylisujú a vo vode z vylisovaného vosku odlievajú kocky na ďalšie použitie, napríklad sa z vosku lisujú deliacej plochy, ktoré sa potom vkladajú do úľov a tvoria základ plástov, včely na nich už len dostaví bunky.
Medzisteny sú pre radu včelárov veľká téma na diskusiu – často totiž býva časť včelieho vosku podvodne nahradzovaná syntetickými materiálmi, napríklad parafínom, ale pre včely to nie je žiadna veľká výhra. Parafín sa do vosku pridáva kvôli jeho napodobenie na účel viac zarobiť pri predaji.
Včely na ňom ale často stavať nechcú a mnohokrát ho vykúšu a nahradia svojim voskom. Pokiaľ na parafíne vystavia, plásty sa vo veľkej horúčave rúcajú, pretože neudržia váhu medu. Včelám preto oveľa viac vyhovuje mať vlastný uzavretý kolobeh vosku a je pre nich prospešné, keď ich včelár staré plásty pretaví v novej deliacej plochy.
Plásty ázijské včely obrovské
V južnej Ázii žije zvláštny druh včiel nazvaný včela obrovská – ich pomenovanie je trochu úsmevné, pretože dĺžka týchto včiel mnohokrát nepresahuje ani 2 centimetre. Obrovské je však ich dielo. Ich veľká hniezda totiž majú podobu jedného veľkého plástu. Môže byť aj viac ako 2 metre dlhá a obsahovať niekoľko desiatok kilogramov medu. Takéto hniezdo-plástu si včely stavajú vonku a pripevňujú ich k vetvám stromov či do skalných útesov.
Otvorené hniezdo však musia ochrániť nielen pred chladom, ale aj pred milovníkmi medu – preto ho robotnice chránia doslova svojimi vlastnými telami. Včely obrovské teda nenájdete v hniezde, ale naopak hniezdo sa schováva priamo v nich. Včely svojimi telami plást obalia, pritom sa ho však nedotýkajú a udržujú v ňom stálu teplotu.
Ich hniezdo-plástu sa stáva terčom lovcov medu. Tí vyšplhajú na vysoké stromy alebo sa vešajú na lanách nad priepasťami, aby ukoristili celý plást. Včely vyženú dymom, plást odrežú a odnesú si ho celý.
Včely obrovské sa zatiaľ nepodarilo domestikovať – sú totiž sťahovavé ako niektoré vtáky. Pretože si svoje hniezdo-plástu budujú vonku, dbajú na počasie. Keď sa priblíži obdobie dažďov, opustia svoje doterajšie obydlie a vydajú sa do oblastí s väčším výskytom kvetov. Pri takejto ceste urazí aj dobrých 200 km a robia si len krátke prestávky na zber potravy. Keď sa zima či dážď preženú, vracajú sa späť do svojej domoviny.
Získavanie včelieho vosku
Samotné získavanie vosku je pomerne prácnu záležitosťou – včelári sa ním zaoberajú v obdobiach mimo pracovnej špičku. Vosk sa získava trojnásobne:
- Utavenie suchou cestou sa plásty umiestňujú do slnečného tavidla. To je plochá skriňa so zrkadlom alebo plechom na vnútornej strane veka. Keď na neho posvieti slnko, vosk sa rozohreje a steká do vaničky. Týmto spôsobom sa získava naozaj veľmi kvalitný vosk, avšak výťažnosť býva rôzna – včelári sa zhodujú na tom, že je skôr nižšia ako u ďalších dvoch variantov. Pre úspešnosť metódy je logicky dôležité, aby pekne svietilo slnko.
- Pri spracovaní vosku horúcou vodou sa vosk taví v nerezovej nádobe s mäkkou vodou, čistou dažďovou vodou či destilovanou vodou. Pri použití tvrdej vody sa môže vosk ľahko znehodnotiť, pretože obsahuje horečnaté a vápenaté soli, ktoré reagujú s voskovými kyselinami. Plásty sa vo vode postupne rozvárujú a vzniká riedka kaša. Tá sa zbiera z povrchu kúpeľa do vreca či inej tkaniny a následne vylisuje alebo odstredí. Čím pomalšie potom vosková hmota chladne, tým čistejšia je výsledný vosk.
- Klasikou je spracovanie vosku parou na parač. Livosti sa preparuje v hustom plátenom vreci vloženom v dierovanom koši, aby mohla para všade prenikať. Po prehriatie vosk odteká spodom
Skladovanie včelieho vosku
V izbovej teplote môžete vosk skladovať prakticky neobmedzene dlhú dobu. Iba pri teplotách okolo 0 ° C sa na povrchu vosku vytvorí šedý práškový povlak, ktorý sa nazýva voskový kvet.
Šedavé pokrytie vosku však veľmi ľahko odstránite ohriatím na slnku, fénom alebo teplou vodou – bude k tomu stačiť teplota 38 ° C. Pri uložení pod bodom mrazu sa vosk šedým povlakom nepokrýva.
Ak nevčelaríte, včelí vosk si môžete kúpiť priamo od včelára. Jeho cena sa približne rovná cene medu. Ďalej u neho môžete kúpiť mezisteny – ich vosk je veľmi čistý, preto je približne o polovicu drahšie ako včelí vosk. Včelári však medzisteny príliš často nepredávajú a neponúkajú, k dostaniu sú však vo včelárskych potrebách.
Topenie a tvárnosť vosku
Vosk topí pri teplote nad 30 stupňov Celzia. V izbovej teplote je tvárny, ale netopí. Jeho tvárnosť sa logicky zvyšuje spolu s teplotou. Klasickým príkladom, v ktorom zohralo kľúčovú úlohu topenia včelieho vosku, je povesť o Daidala a IKAR. Otec so synom sa snažili utiecť z ostrova pomocou krídel zlepených včelím voskom. Syn Ikaros však nedodržal odporúčanú letovú výšku, vosk sa roztavil a jeho krídla sa rozpadli.
Liečebné využitie včelieho vosku
Včelí vosk sa najčastejšie využíva pri výrobe najrôznejších mastí – má totiž pre ich základ skvelú konzistenciu a navyše alergie na včelí vosk nebývajú obvyklé, preto vyhovuje celej rade ľudí.
Včelí vosk zvyšuje priľnavosť kozmetických výrobkov na kožu a vytvára na pokožke ochrannú vrstvu. Používa sa tiež pre výrobu balzamov na pery, pridáva sa do mydiel a krémov, ktoré zaisťujú ochranu a elasticitu pokožky.
Vyrába sa z neho rôzne druhy bylinných mastí – repíková, nechtíková, skorocelové, rumančeková, kostivalová a ďalšie. A postup je naozaj jednoduchý:
Chladiaci denný krém
15 g včelieho vosku
55 g mandľového oleja
29 g destilovanej vody
1 g tetraboritanu sodného (bórax)
Postup: Vosk a olej zohrejeme na vodnom kúpeli na 70 stupňov Celzia. V druhej nádobe rozpustíme vo vode bórax, zahrejeme na rovnakú teplotu a za intenzívneho miešania vlejeme do olejovo-voskovej fázy, aby sa vytvorila emulzia. Akonáhle sa tak stane, miešame už len zvoľna, až teplota krému poklesne asi na 40 stupňov Celzia. Vlejeme ho do koncového obalu a dobre uzavrieme. Uschováme v chlade. Používame ako chladivý denné krém.1
Bylinná masť
1 kg bravčovej masti
potrebná bylina
50 až 100 g pravého včelieho vosku
Postup: Najprv si odvážame 1 kg surového bravčovej masti, ktoré pozvoľna vyškvaríme. Počas topením sadlo postupne odoberáme a ešte vriacej nalievame na zvolenej byliny. Starostlivo dbáme na to, aby sa sadlo nepripálilo, pretože by sa rýchlo pokazilo a zapáchalo by. Z uvedeného množstva surového masti získame najmenej 700 ml čistej vyškvarenej suroviny. Druhý deň zmes rozpustíme, aby sa dala precediť. Precedenej byliny odstránime. Ešte v teplom roztoku rozpustíme aspoň 50 až 100 g pravého včelieho vosku. Ak dáme vosku menej, bude masť tuhšia.2
Vnútorné užívanie včelieho vosku
Aj keď by ste na podobný spôsob použitia možno ani nepomysleli, včelí vosk možno naozaj používať aj vnútorne a táto metóda sa teší veľkému úspechu.
“Včelí vosk bol označený ako nezávadný pre ľudskú konzumáciu a povolila jej prípadné použitie ako prímesi potravín (USA, 1978). Nemyslí sa tým, že by vosk (ako je známe nestráviteľná látka) mal byť priamou súčasťou ľudskej výživy, ale iba ako jej aditívum. Najznámejší je forma plástočkového medu, aj keď v tomto prípade sa vosk iba žuje a neprehĺta. Vosk je inertný, tzn. že nedochádza k interakcii medzi tráviacim systémom človeka a voskom. Vosk tak prejde zažívacím traktom bez jeho najmenšieho poškodenia. “3
A teraz už ku konkrétnym príkladom vnútorného užívania (resp. Žuvanie a následnom vypľutie): “… žuvanie plástov s medom nielen že nekazí chrup, ale má preukázateľne liečivé vlastnosti, najmä na choroby v dutine ústnej. Takto je možné priaznivo ovplyvňovať paradentózu, rozbujalé afty, zápal jazyka a ďalšie nepríjemnosti. “4
Josef A. Zentrich odporúča žuvanie plástov striedať s prevaľovaním olivového oleja lisovaného zastudena v ústach. Následne pomôžu výplachy silným nechtíkovým čajom alebo čajom obohateným o tinktúru pripravenú zo šalvie, myrty alebo semien kapucínky. “Vosk (odviečkovanie pri vytáčaní) sa odporúča na žuvanie, ako ľudový liek proti katarom horných dýchacích ciest, ale aj pridruženým ochoreniam, ako je zápal tvárových dutín a pod … Je to ideálny aj na vyčistenie zubov a závesného aparátu zubov (paradontu).” 5 Odporúčaná dávka pre žuvanie je pol čajovej lyžičky odviečkovaného vosku s medom po dobu zhruba 15 minút.
Veľmi prakticky vám včelí vosk môže poslúžiť aj v kuchyni. Nie je totiž pre naše telo stráviteľný, takže zažívaním len prechádza a pre organizmus je pritom je úplne neškodný. Preto sa dá použiť ako vysoko diétne alternatíva pre vyprážanie. Používajte však iba panenský vosk, nie napr. Sviečku zo včelieho vosku. Je skvelý na vajíčka, lievance či palacinky, skrátka tam, kde potrebujete len vymazanú panvu. Na vyprážanie vo vyššej vrstve tuku (rezne, hranolky a pod.) Si s ním nevystačíte. Vosku môžete na panvicu trochu nastrúhať, alebo ním párkrát prejsť po rozohriatej panvici a on sa začne rozpúšťať, stačí naozaj málo. Bonusom potom je nádherne prevoňaná kuchyňa 🙂
Priaznivé účinky včelieho vosku
Okrem blahodarných účinkov na ústnu dutinu a jej choroby preukázal včelí vosk rad ďalších dôležitých vlastností.
“Včelí vosk je bohatý na vitamín A …. Vitamín A (očný vitamín, retinol) podporuje rast organizmu a zrakové vnemy, pri jeho nedostatku dochádza k poruche rohovky a sietnice, ďalej zvyšuje odolnosť voči infekčným chorobám. Vitamín A je potrebný aj pre normálny rast a vývoj tela, obzvlášť pre zdravé zuby a kosti. Chráni sliznice pred infekciami a je základom pre tvorbu fotosenzitívneho pigmentu dôležitého pre zrak. “6
Najnovšie komentáre